Čierne diery

Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná. Od storočných tovární, cez chátrajúce kúpele až po ikony modernej architektúry. Podarilo sa im nadchnúť Slovensko naprieč generáciami a v krátkom čase sa stali rešpektovanou „inštitúciou“, podporujúcou kultúrne dedičstvo, umenie a zberateľstvo.

Reportáže a výskumy spracúvajú do kníh, ktoré sa stali nezávislými bestsellermi. Súčasťou ich aktivizmu je tvorba grafík na vlastnom risografickom stroji. Zo žiarivých ryžových a sójových farieb japonskej tlačiarne vznikajú nové zobrazenia kultúrneho dedičstva. S tlačovými chybami, ktoré sú zaujímavosťou diela.

Od roku 2015 sa do série grafík zapojilo vyše 75 autoriek a autorov z prostredia výtvarného umenia, ilustrácie a grafického dizajnu. Tisíce zberateľov umožnili združeniu finančne sa angažovať v oblasti kultúry a charitatívnej práce. V roku 2020 získala do zbierky celú sériu grafík Slovenská národná galéria. Séria však pokračuje, rozširuje sa o nové témy, nových autorov a nové charitatívne projekty.

„Čierne diery sa stali nečakaným fenoménom na slovenskom umeleckom trhu a vlastne naplnili jeho novú kategóriu – kolektívne zberateľstvo. V priebehu rokov a práce sa stali inštitúciou. Dobrou, funkčnou, s názorom a vďaka bohu zodpovednou. Takou, s ktorou chcete spolupracovať.“ (Alexandra Kusá, Slovenská národná galéria, 2020)

Členovia združenia: 
Martin Lipták, Andrej Sarvaš, Michal Tornyai, Lívia Gažová, Miroslav Beňák, Lukáš Patera

Ocenenia:
Zbierka v Slovenskej národnej galérii (2020)
Národná cena za dizajn – Knihy a publikácie (2020)
Cena za architektúru CE·ZA·AR – hlasovanie verejnosti (2020)
Cena Nadácie Tatra banky za umenie – Dizajn, mladý tvorca (2019)
Cena prof. Martina Kusého od Spolku architektov Slovenska (2019)
Cena časopisu ASB (2019)
Forbes 30 pod 30 (2019)
Národná cena za dizajn – Dizajn s pridanou hodnotou (2018)
Cena Most od Rady mládeže Slovenska (2016)

Výstavy grafík:
Kasárne/Kulturpark, Košice (2021)
Aukčná spoločnosť SOGA, Bratislava (2020)
Nová synagóga, Žilina (2020)
Nádvorie, Trnava (2018)
Rada Európskej únie, Brusel (2016)

www.ciernediery.sk
ciernediery@gmail.com

Odborná reflexia

Mať alebo byť?
(Slovensko vo veku risografickej reprodukcie)

Nina Gažovičová
teoretička umenia
Aukčná spoločnosť SOGA

Publikované v januári 2020, doplnené v júni 2021

Podnetná a originálna aktivita občianskeho združenia Čierne diery predstavuje súbor činností nepriamo vychádzajúcich z jednoduchého základu – uchopenia vlastných občianskych práv a povinností. Angažovanosťou v prospech popularizácie a záchrany (rakúsko-uhorského či československého) kultúrneho dedičstva, s ťažiskom v industriálnych pamiatkach, dokázali nielen nadchnúť Slovensko naprieč generáciami, ale stali sa v krátkom čase rešpektovanou autoritou.

Odkedy v roku 2014 vznikli, charakter ich pôsobenia sa nezmenil. Ostali verní poslaniu, ktoré sformulovali hneď na počiatku – aj preto opatrne narábajú s nástrojmi, ktoré im priniesla popularita a dnes už aj nezanedbateľná moc a vplyv. Ich participatívny aktivizmus doprevádzajú prezieravé rozhodnutia, ktoré popri budovaní povedomia o našom kultúrnom dedičstve a histórii smerujú aj k podpore umenia, aktivácii zberateľstva a druhotne aj ku kultivácii vkusu.

Jak se co dělá…

Ich cesta k úspechu bola priamočiara. Presmerovaním pozornosti k vlastnej produkcii odhalili, ako veci, na ktorých pracujú, postupne vznikajú a ako nad nimi rozmýšľajú. Prostredníctvom sociálnych sietí nás prenesene zapojili do svojej činnosti. Ukázali, ako zháňajú potrebné komponenty, tlačia prvé farby, skúšajú nový stroj; videli sme, ako cestujú po krajine, dokumentujú jednotlivé pamiatky, ako jasne formulujú svoje myšlienky… Umožnili nám kolektívne prežívať každý „spoločný“ úspech: nový grafický list, zachránenú stavbu, vypredanú knihu, mediálny výstup, ocenenie. Dokázali nás virtuálne spojiť, angažovať, inšpirovať ku konkrétnej podpore, akcii… Prizvali nás do tímu…

Takýto prístup nie je len dôsledkom doby, v ktorej žijeme a pre ktorú je zdieľanie informácií také nevyhnutné. Je to najmä silný marketingový ťah. Čierne diery vytvorili otvorený, inšpiratívny systém; priestor pre plodnú spoluprácu na viacerých prekrývajúcich sa úrovniach. Základom je vzťah s umelcami – tí predstavujú „materiálne“, ale zároveň aj tvorivé východisko celého projektu. Na druhej strane stojí publikum (zberatelia, konzumenti, milovníci histórie, industriálnej architektúry, grafiky, risografie….), ktorého rešpekt rastie geometrickým radom a bez ktorého by celé snaženie bolo celkom zbytočné. V pozadí sú ale aj odborníci – historici (umenia), architekti, dizajnéri. Tí všetci prispievajú k výslednému charakteru tejto iniciatívy.

V komerčnom prostredí sa bežne stretávame s tendenciou cielene personalizovať vlastnú výrobu a odlíšiť tak svoj „produkt“ na trhu. Združeniu Čierne diery sa to podarilo prostredníctvom otvorenej kooperácie. Precízne a nekompromisné sebadefinovanie v začiatkoch naštartovalo tvorivú spoluprácu s umelcami, ilustrátormi a dizajnérmi. Tá pomohla generovať informačný šum – spočiatku medzi zúčastnenými aktérmi, ich kamarátmi a rodinami. Časom si táto spolupráca získala záujem verejnosti, relevantných médií a odborníkov z rôznych oblastí.

Dnes je vplyv sociálneho kapitálu Čiernych dier taký silný, že ich fanúšikovia by boli schopní z ich dielne akceptovať prakticky čokoľvek. Táto dôvera (obdiv, fanatizmus) je výsledkom už spomínanej dôslednej prípravy, ale aj korektného prístupu vo vzťahu k zúčastneným stranám. Prísnym výberom spolupracovníkov, vymedzením silnej témy a zabezpečením kvalitného a originálneho prevedenia sa im podarilo vybudovať vlastný, od inštitúcií a sprostredkovateľských článkov nezávislý systém, ktorý funguje sám pre seba, ale nie proti iným – a niekedy dokonca skôr proti sebe. Aj keď Čierne diery zdanlivo stoja mimo priestoru trhu, svojou činnosťou paradoxne potvrdzujú jeho ideológiu/prevádzku. Dobre mienený pokus o prekonanie nadvlády trhu, aj napriek stanoveniu tzv. spravodlivej ceny (Akvinský) v realite nevyhnutne narazil na šedú zónu. Iniciátori sa však niekoľkonásobne vyššími cenami v prostredí čierneho trhu nenechávajú ovplyniť – nezvyšujú náklad, nepridávajú dotlače, nekomodifikujú vlastnú výrobu. Nechcú a ani nemusia.

Zberateľské šialenstvo, ktoré sa okolo nich rozpútalo, by prirodzene pokrylo oveľa väčší objem výroby. Máloktorý podnikateľ má to šťastie, že má dlhodobo zabezpečený odber svojej produkcie a trvalo zvyšujúci sa dopyt. Tradičný kapitalistický systém by tento stav dokázal pragmaticky využiť. Čierne diery však zvolili iný prístup. Spoločenská funkcia ich „produktu“ je pre nich evidentne dôležitejšia ako samotný umelecký (estetický) počin či „sprievodný“ komerčný zisk. Radikalita celého projektu aj preto spočíva skôr v spôsobe prevádzky (akási beztriednosť, ktorá rúca inak bežné spoločenské či kultúrne rozdiely a obchodné stratégie) ako v samotnom (umeleckom, autorskom) prevedení.

Vytvorenie vlastných výrobných vzťahov a následné odpútanie sa od tradičnej trhovej schémy prinieslo skupine nezávislosť, a tým aj možnosť slobodne sa rozhodovať o tom kedy, kde, s kým, ako a za koľko. Sofistikovaný model existencie a novátorská koncepcia predaja zabezpečili pozoruhodné ekonomické výsledky. Spolu s kvalitným marketingom, oduševnelou a mimoriadne informatívnou prácou na sociálnych sieťach si im podarilo vybudovať si silnú (zberateľskú) základňu. Táto iniciatíva je revolučná aj preto, že dokázala modelovať väčšinový vkus, ktorý má tendenciu automaticky preferovať komerčné, ľúbivé či dekoratívne polohy. Sprievodným javom ich úsilia sa stala masová akceptácia vizuality a súčasného dizajnu, ktorá by v štandardných podmienkach pravdepodobne ostávala pre také široké (a neraz aj nezorientované) publikum úplne nepriechodná.

Zbieram, teda som (nie mám…)

Vďaka Čiernym dieram sa na našom území sformovala nová – hybridná – forma zberateľstva, ktorá tradičný (kapitalistický) systém – mať a mať viac – nahrádza iným, skôr etickým rozporom mať alebo byť? Čierne diery nás svojou (nielen obchodnou) taktikou učia nehromadiť (vieme, že aj tak nemôžeme mať všetky grafiky, ktoré by sme chceli), s pokorou prijímať (obchodnú) realitu a tak nám vlastne uľahčujú osvojenie si tohto morálneho kódexu. Paradoxne, cez svoje produkty upozorňujú, že nie vlastníctvo vecí samotných, ale ich poznanie a pochopenie je určujúce.

Ich iniciatíva je (zdanlivo) demokratická. Jednotlivé grafiky či publikácie sú dostupné len prostredníctvom vlastného distribučného kanálu, ktorý neraz (navzdory všetkým marketingovým poučkám) predstavuje pre spotrebiteľa absolútne nepohodlie. Jediná možnosť, ako si zadovážiť dielo na primárnom trhu (teda nie pri výmene alebo cez sprostredkovateľa), je vystihnúť náhodu na internete alebo fyzicky vystáť rad, v ktorom bez rozdielu stoja vedľa seba člen európskeho parlamentu (či jeho poverená osoba), dôchodca alebo študent vysokej školy.

Tento typ „zberateľstva“ (presnejšie skôr získavanie diel) nepodporuje, vlastne skôr vylučuje individuálne snaženie. V skutočnosti bezpodmienečne nasleduje aktivity výrobcu, ktorý ho vopred určuje jasným tematickým, ale aj autorským vymedzením. Práve tento výber aktivitu zdanlivo uľahčuje – konzument prijíma ponuku fakticky bez výhrad. Aj preto pripomína vzájomný vzťah predávajúceho a kupujúceho skôr interakciu fanúšikov a členov (samozrejme metalovej) kapely ako štandardnú akvizičnú činnosť.

Ak francúzsky filozof Jean Baudrillard upozorňoval, že „človek neustále zbiera sám seba“, musíme pripomenúť, že získavanie grafík z produkcie Čiernych dier je vopred určované organizovaným/kurátorovaným (pred)výberom. Motiváciou kúpy nie je a ani nemôže byť zberateľské nadšenie v zmysle estetického či iného pôžitku, ani osobná systematizácia nezávislo nadobudnutých predmetov. Baudrillard ďalej pripomína, že „do objektov sa premieta všetko, čo sa nezmestilo do (medzi)ľudského vzťahu“. Zberateľstvo, ktoré sa popri činnosti Čiernych dier sformulovalo, však nie je individuálne. Cielené budovanie zbierky nie je prvoradé a vlastne ani príliš autentické – oveľa podstatnejšia je cirkulácia grafík (a na ne naviazaných myšlienok) medzi ľuďmi. Skôr by sme o ňom mohli uvažovať (tak ako bolo naznačené), ako o kolektívnej aktvite. Akoby vyplavovalo nie osobný, ale skôr náš celospoločenský vzťah – a teda najmä to, čo v ňom doteraz chýbalo (rešpekt voči našej histórii, pamiatkam, krajine…).

Zberateľ Čiernych dier (zatiaľ) nie je znalec, je to skôr nadšenec, ktorému sa otvárajú nové príležitosti. Spoznáva, učí sa (aj na vlastných chybách), nadchýna sa, necháva sa inšpirovať… Objavuje svet umenia, tajomstvá vlastnej krajiny, hľadá si cestu k histórii. Táto individuálna nadstavba je mimoriadne dôležitá. Zahŕňa všetky aktivity, ktoré jednotlivci vykonávajú už samostatne, vo vlastnej réžii: štúdium, návštevu pamiatok, ale aj kúpu výtvarných diel od im známych autorov. Všetky tieto činnosti smerujú k podpore a oživovaniu regiónov, pozitívnej stimulácii umelcov, nepriamo modelujú domáci trh s umením a veríme, že prispievajú aj k formovaniu novej zberateľskej generácie.

?!?!?!

Ako sa toto celé podarilo? Ako je možné, že vznikla iniciatíva, ktorá je zmysluplná a populárna? Ktorá aktivuje masy, ale získala si aj rešpekt odborníkov? Valcuje sociálne siete, ale aj Národnú cenu za dizajn?! Je čas pripomenúť slová našej učiteľky anglickej konverzácie zo základnej školy na Jesenského ulici – výnimočnej ženy Missis Karlinsky „When you do something, do it properly“….
„Len“ to, nič viac…

✴✴✴

P. S. 2021

Pôvodný text vznikol v januári 2020, pri príležitosti prvej veľkej prezentácie grafických listov združenia Čierne diery v Aukčnej spoločnosti SOGA v Bratislave, ktorá výstavný projekt iniciovala. Začínali sme nový rok, do galérie prichádzali davy nadšencov, pripravovali sme sprievodné podujatia a charitatívnu aukciu. Výstava skončila 28. februára, na druhý deň sa konali parlamentné voľby, 11. marca za začalo zatváranie krajiny. A ostatné viete…

Z ulice do SNG

Až v galerijnom priestore, pri premyslenej inštalácii sa naplno ukázala mohutnosť snaženia Čiernych dier. Prvotný nápad uskutočniť výstavu naštartoval viacero úspešných projektov a spoluprác, najmä však dovtedy nepredstaviteľný krok našej najvyššej zbierkotvornej inštitúcie – Slovenskej národnej galérie. Tá do svojej kolekcie ako dar prijala všetkých 189 grafík, ktoré v tom čase Čierne diery realizovali. To, že národná galéria prijme do svojich zbierok dar, nie je vôbec samozrejmé. V štátnej organizácii podlieha všetko jasným pravidlám a štandardizovaným procesom. Akceptovanie donácie musela v prvom rade odobriť akvizičná komisia. Na jej odporúčanie ju následne schválila riaditeľka SNG Alexandra Kusá. To, že galéria diela prijala, zdigitalizovala a zverejnila (výnimočne bez možnosti reprodukcie), je významným uznaním činnosti Čiernych dier.

Týmto závažným krokom – inštitucionalizáciou – skončilo v istom zmysle „pankáčske“ obdobie združenia. Svoju úlohu, postavenie i poslanie si „chalani“ od začiatku veľmi dobre uvedomovali; no spojenie s našou vrcholnou umeleckohistorickou, zberateľskou a vedeckovýskumnou ustanovizňou posunulo ich snaženie do celkom nových súvislostí. Už to nie je len ich dobrovoľné rozhodnutie pre „podnikanie“ s pridanou spoločenskou zodpovednosťou. Vznikol tu partnerský vzťah, a teda aj istý záväzok prameniaci z prirodzeného rešpektu voči inštitúcii (inštitúciám), ktoré ich aktivity verejne podporili, uznali a ocenili.

Keď dáš, aj dostaneš

Príprava okruhu vlastných zberateľov, ich „gute kinderstube“ sa naplno prejavila počas pandémie. Spolupatričnosť, vôľa pomôcť a vzdať sa vlastných zberateľských rarít v prospech znevýhodnených skupín boli mimoriadne silným momentom prvého lockdownu. Toto spontánne počínanie ukázalo, ako jednotlivec dokáže konať dobro bez ohľadu na okolnosti – čisto z vlastného presvedčenia.

Opätovne sa tak potvrdil akýsi vyšší úmysel, pre ktorý to všetko Čierne diery robia. Ukazuje sa, že ich presvedčenie a viera v ľudské dobro nie je márna a ani pochabá. Že ich jednanie nie je naivné, že „stratené“ peniaze za predaj grafík (ktoré by sa mohli predávať za oveľa vyššie ceny) sú vlastne ich najlepšou investíciou. Nenávratným, no hodnotným vkladom do nás všetkých, navyše s pridanou možnosťou slobodnej voľby ako naložiť so získaným kapitálom. Je len na nás, či to, čo sme „lacno“ kúpili, predáme inde draho; pasívne s radosťou prijmeme, alebo dokonca aktívne posunieme ďalej.

Za zrkadlom (Čierne diery na čiernom trhu)

Presvedčenie, že ak niekto dosiahne istý úspech a uznanie v určitej oblasti, je možné jeho cestu nasledovať, je prirodzene legitímne. To, čo sa momentálne deje na Slovensku v súvislosti s Čiernymi dierami, je však skôr smutno-smiešne. Čoraz častejšie sme konfrontovaní (aj nechtiac, prostredníctvom cielenej reklamy) s odvrátenou stranou ich aktivít – epigóni, fejkeri, priekupníci, čierny trh… Samotný vznik šedej zóny opätovne vypovedá len o nás samých, o našej malosti a nenásytnosti. Nie je všetko len o vstupnej investícii, biznis pláne, dokonalom plánovaní a vyladenom cash flow. Pokusy priživovať sa na úspešných aktivitách združenia, kopírovanie ich činnosti vytváraním grafík, ale aj „príbehov“ sú vlastne na hranici slušnosti a súdnosti. Rozbiehať dnes rovnaké „podnikanie“, navyše čisto len pre peniaze, dokladá jediné – absolútne nepochopenie poslania Čiernych dier. Pretože, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté….

God Save the Čierne diery!

Bibliografia
Čapek, K. (2010). Jak se do dělá. Praha: Olympia.
Baudrillard, J. (2005). The System of Objects. London, New York: Verso.
Benjamin, W. (1999). Umelecké dielo vo veku svojej technickej reprodukovateľnosti. In Iluminácie (s. 194-225). Bratislava: Kalligram.
Fromm, E. (2015). Mať či byť? Bratislava: Citadella.

Čierne diery, čo sa vlastne zmenilo od prvej výstave v SOGE?
Po výstave v Aukčnej spoločnosti SOGA v Bratislave putovali všetky grafiky Čiernych dier do zbierky, ktorú získala darom Slovenská národná galéria. V roku 2020 bola celá zbierka prezentovaná v žilinskej Novej synagóge a v roku 2021 v košických Kasárňach/Kulturparku. Do výstavy v Košiciach bolo vytvorených celkovo 242 grafík od 75 autoriek a autorov. Každé novédielo rozširuje zbierku v Slovenskej národnej galérii.

V pandemickom roku 2020 vyzbierali Čierne diery zhruba 200.000 eur na podporu komunít v oblasti kultúry a charitatívnej práce. Hlavným zdrojom bola tvorba grafík alebo následná dražba diel, ktoré darovali samotní zberatelia.

Čierne diery rozšírili svoje aktivity o umenie vo verejnom priestore. Po vydaní prvej knihy Sochy Piešťan spustili projekt na záchranu konkrétnych diel v Piešťanoch. Kúpeľné mestozískalo viacero plastík od Alexandra Trizuljaka. Prevoz najväčšej z nich z kúpeľného skladus názvom Pocta IX. symfónii Ludwiga van Beethovena financovali priamo Čierne diery.

Publikačná činnosť Čiernych dier sa rozšírila o spoluprácu s inými inštitúciami, ako napríklad so Slovenskou akadémiou vied pri tvorbe veľkej knihy o pamiatkach moderny a neskorej moderny na Slovensku. Alebo o spoluprácu so Slovenskou národnou galériou na vydaní knihy o monumentálnej tvorbe na Slovensku v rozmedzí rokov 1948 až 1989.

Čierne diery si prenajali časť schátraného kaštieľa v Jelšave, aby ju oživili architektonickou intervenciou. V roku 2021 si k týmto aktivitám pribrali piešťanský Dom umenia od architekta Ferdinanda Milučkého, obnovu baníckeho domu v Smolníckej Hute a postupne aj ďalšie stavby a priestory.

Updating…
  • Žiadne produkty v košíku.