Rozvoj Bratislavy smerom na východ k Rači bol plánovaný už od začiatku 20. storočia. Po druhej svetovej vojne začali medzi obytnými domami pre zamestnancov tovární vznikať nové sídliská, ktoré scelili pôvodnú zástavbu. Jedným z nich bolo sídlisko Teplická, spočiatku označované ako sektor E susediacej Februárky. Teplická však bola dielom odlišného kolektívu. Zhmotnili sa v nej predstavy o modernom univerzitnom a priemyselnom meste. Panelové domy boli zmontované oproti továrni na čokoládu Stollwerck, znárodnenej pod značkou Figaro. Dodnes ide o významnú mestskú triedu, s hlavnou železničnou traťou a rušnou Račianskou ulicou. V blízkosti vznikli dva nové akademické komplexy: Výskumný ústav zváračský od architekta Dušana Kuzmu a vysokoškolský internát Mladá garda od architekta Emila Belluša. Obom stavbám bol predpísaný štýl socialistického realizmu. Sídlisko Teplická medzi ne vnieslo modernú vzdušnosť. Georgi Tursunov, projektant prvého panelového domu na Kmeťovom námestí, nechal na Teplickej vyniknúť líniu vnútorného parku. Doskové domy navrhol perforovať v parteri, aby sprístupnili zeleň z Račianskej ulice. Nakoniec však priehľady zaplnili obchodné prevádzky, čím podporili mestský charakter budov. V súčte ide o tri bloky osempodlažných doskových domov. Zelené námestie sídliska zakončuje typová základná škola, postavená podľa projektu Rudolfa Miňovského a Vladimíra Dedečka. Pred vstupom do školy je súsošie Jána Kulicha s názvom Kamarátky.

288. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023 (aj v knihe Panelové sídliská Bratislavy)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.