Bratislavská čokoláda. Továreň na cukrovinky je najdlhšie fungujúca v meste. Ľudia ju poznajú ako Figaro, ale jej predchodcu založili v roku 1895 bratia Stollwerckovci z nemeckého Kolína nad Rýnom ako pobočku svojej európskej siete. Pozostatky najväčšej čokoládovne v Uhorsku sú dodnes ukryté vo výrobnom areáli na Račianskej ulici. Ilustrátorka Daniela Olejníková ich zobrazila v knihe Stratená Bratislava. Mliečne karamelky, ľudovo prezývané štolverky, sa predávali na všetkých staniciach rakúsko-uhorských železníc. Obľúbený bol aj prešporský marcipán a pepermintové cukrovinky. V období prvej Československej republiky boli známe najmä bonboniéry s názvami Kriváň, Detvan a Tú mám rád. Továreň bola napojená na blízku železnicu aj na lodnú dopravu na Dunaji, vďaka čomu exportovala výrobky na Balkán a na Blízky východ. Výnimkou boli roky hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny, keď sa vzhľadom na nedostatok kakaa a mlieka dočasne zmenil výrobný program na džem, lekvár a med. Podobne ako iné priemyselné pamiatky, aj čokoládovňu postavila firma Pittel & Brausewetter. Známi stavitelia Feiglerovci vytvorili bytové domy Apollonia a Fanny, ktoré sa bohužiaľ nezachovali. Areál bol poznačený bombardovaním počas vojny, ešte väčším pustošením Červenej armády a zmenili ho viaceré prestavby. Na Račianskej ulici stále stojí výrobná budova spolu s nižšími halami. Hornú vežovitú časť tehlovej stavby s cimburím vidno aj na prvých vyobrazeniach čokoládovej továrne, typicky dobová je tiež kotolňa z roku 1943. Celý areál je aj po modernizácií výroby výnimočným historickým dokladom vyše 130 ročného fungovania produkcie čokolády, dnes patrí pod koncern Mondelez.

182. grafika
3–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 24. 12. 2019 (aj v knihe Stratená Bratislava)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.