Slovenský veslársky klub — nová vlna architektúry na brehu Dunaja od Emila Belluša. V roku 1930 inšpirovali architektov moderné zaoceánske lode pri tvorbe zásadných stavieb. Na bratislavskom nábreží sa stretli dejiny. Traja susedia s odlišnými sídlami: slovenský, nemecký a najstarší prešporský (maďarský) veslársky klub. Architekt Emil Belluš mal krátko pred najlepším obdobím svojej kariéry. Veslári si ho vybrali, pretože sám bol zakladajúcim členom klubu, vášnivým veslárom. Navrhol pre nich jedno z prvých funkcionalistických diel v Bratislave. S dlhými pásovými oknami, vzdušnými terasami, rúrkovým nábytkom a veľkým priestorom na uloženie skifov. Grafika Kataríny Hutníkovej čiastočne zohľadňuje neskoršiu konverziu na reštauráciu. Susedná budova Nemeckého veslárskeho klubu (Ruderverein) od architekta Josefa Konrada išla v nautickom štýle ešte ďalej. Ale v súčasnosti chátra. Je to nepochopiteľná ruina na lukratívnom pozemku blízko Dunaja. Oba moderné kluby museli v roku 1931 pôsobiť ako zjav vedľa romantickej budovy „Pozsonyi hajós egylet“ z roku 1886 od Raimunda Jeblingera. Práve uhorská šľachta priniesla do Bratislavy veslársky šport z Británie. Prešporský klub uvoľnil cestu výstavbe Mosta SNP v 60. rokoch. Jeho časti boli rozobraté a uskladnené v nádeji, že ich premiestnia na nové miesto. Nakoniec zmizli.

234. grafika
3–farebná risografia
31 x 44 cm
papier Colorplan Natural, 175 g/m²
vydané 10. 5. 2021
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.