Maliarka Žofia Dubová sa práve vrátila z Himalájí, keď ju Čierne diery vyslali zachytiť celkom iný svet. Nie veľhory, ale Slovenský kras s jeho nekonečnými planinami. Nie oceán, ale moria závrtov a jaskýň. Kras je krajinou, v ktorej sa dá veľa spoznávať a ľahko stratiť. Žofia Dubová si odniesla sériu malieb, výšivku oblohy a poznámky vo svojom denníku. Spojili sme ich do jednej grafiky. „Zvlnené polia – a zrazu hrebeň planiny. Koniec cesty – a zrazu tiesňava plná šumu potoka, čo sa odráža od skalných brál. Hluk – a zrazu ticho. Čierna zem sa mení na červenú. Dedina, ktorá má uprostred vodopád. Les – a zrazu jaskyňa. Sladká vôňa kvitnúcich kvetov je odviata ľadovým závanom spod zeme (…)“ Mohlo by sa zdať, že ide o prvú grafiku s prírodnou tematikou v architektonickej sérii Čiernych dier. Ale Slovenský kras je biosférickou rezerváciou UNESCO. Od pradávna v ňom zohrávali svoju úlohu človek a ľudská činnosť. Planiny boli po stáročia pastvinami, riedko zalesnenými územiami krasových stepí a lúk. S úbytkom pastvy sa však kamenistý ráz krajiny zmenil. Keď ju opustili ľudia a čriedy zvierat, ich stopy prekryl porast. Keď človek zíde z planiny, nevráti sa do civilizácie, ale do ďalšieho starobylého sveta. Dole sú bane, železiarne a chrámy. Kultúrne dedičstvo Gemera presahuje bežné rámce. Tieto pamiatky sú nepovšimnuté, ale nie preto, že by nemali hodnotu. Tá je, naopak, závratná.

274. grafika
6–farebná risografia
31 x 44 cm
papier Fedrigoni Woodstock Betula, 170 g/m²
vydané 10. 6. 2022
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.