Ružová dolina je v tieni dvoch susediacich projektov: rozsiahleho sídliska Ružinov a obytného súboru Miletičova v štýle socialistického realizmu. Patrí však k najkvalitnejším realizáciam v Bratislave po všetkých stránkach – od architektúry cez urbanizmus až po umelecké diela vo verejnom priestore. Autori Ján Steller a Imrich Bárta vytvorili prechod zo širšieho centra Bratislavy do nových okrajových štvrtí. Vyhli sa pravouhlej zástavbe, ktorá bola terčom kritiky. Nenápadne, ale efektívne rozvrhli časť domov diagonálne k ostatnej pravouhlej zástavbe a zakončili ich tromi bodovými domami s valcovým domom služieb (v 90. rokoch bol radikálne prestavaný). Cieľom bolo vytvoriť novú pokojnú zónu medzi rušnou radiálou Prievozskou cestou a okružnou spojkou Bajkalskou ulicou. Pôvodné plány však vytlačila automobilová doprava. Od obchodných pavilónov Astra mala viesť zelená línia s vodnou plochou a umeleckými dielami. Jazierko nikdy nevzniklo, parky a pešie trasy zúžila cesta a bokom sa ocitli aj dve sochy od Teodora Baníka, ženské torzá s názvami Ráno a Súmrak. Súčasťou sídliska je rozsiahly areál škôl. Základná škola od architektov Ľubomíra Jendrejáka a Štefánie Krumlovej má telocvičňu s odvážnou krivkou lanového stropu. Dva pavilóny učňovských škôl navrhol špecialista na školy Manol Kančev. Päť atypických vežiakov a kúpalisko Delfín nie je súčasťou sídliska. Boli odklonom architekta Karola Paluša od doktríny socialistického realizmu pri staršom obytnom súbore na Miletičovej ulici.

289. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023 (aj v knihe Panelové sídliská Bratislavy)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.