Krehkosť Žitného ostrova. Po stáročia to bol vodný svet, v ktorom sa ľudia presúvali na člnoch a zvieratá sa pásli na mokrých lúkach. Obraz Žitného ostrova sa však zásadne zmenil vysúšaním pre poľnohospodárstvo a pre ochranu pred záplavami. Vodu nahradili šíre polia. Postupne vznikol labyrint vodných diel, ktorého súčasťou boli aj prečerpávacie stanice. Krásne industriálne stavby, ako je napríklad v Patinciach z roku 1897. Raz by tieto pamiatky mohli byť múzeami, ale je potrebné vnímať ich v kontexte. Chrániť a prezentovať, ale v prvom rade myslieť na prírodu. Maliarka Kristína Mésároš zobrazila krajinu Žitného ostrova na šiestich pauzovacích papieroch – so svojimi typickými bielymi volavkami, ktoré vyjadrujú krehkosť niečoho živého. Papiere sme spojili do jedného motívu a kolorovali. Ale samotné volavky nie sú vytlačené žiadnou farbou. Vidno ich len vďaka okolitému prostrediu. Storočná parná stanica Patince-Virt slúžila na prečerpávanie priesakových a vnútorných vôd za dunajskú hrádzu. Fungovala ako súčasť rozsiahleho systému, ktorého dĺžka sa natiahla na stovky kilometrov. Lužné lesy, močiare a podmáčané lúky ustúpili poľnohospodárskej krajine – takzvanej obilnici Slovenska. Kým v roku 1876 tvorila orná pôda len tretinu územia Žitného ostrova, za pár desaťročí sa tento pomer radikálne otočil. Ochranári sa snažia vrátiť prirodzené lúky a zelené koridory aspoň na niektoré miesta. A vyvolať aspoň umelé záplavy.

235. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Colorplan Vellum White, 175 g/m²
vydané 12. 5. 2021
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.