Niekedy boli technické stavby príčinou búrania iných pamiatok. Neslávne známe je zbúranie časti bratislavského Podhradia v prospech Mosta SNP. Už menej sa vie, že mu predchádzali dlhoročné polemiky, podobné ako ich poznáme dnes, keď novostavbe bráni historická budova. Kompromis sa v čase totalitného režimu nenašiel. Podhradie malo romantický historický výraz, ale zároveň povesť problémovej štvrti – desaťročia bolo sídlom chudobnejších vrstiev obyvateľstva, ale aj rôznych krčiem a nevestincov. Navyše, z Podhradia zmizla značná časť jeho pôvodných obyvateľov, Židia boli deportovaní a zavraždení počas druhej svetovej vojny, Nemci a Maďari boli vykázaní po vojne. Ich obytné domy rokmi schátrali a viaceré z nich nevyhovovali hygienickým štandardom. Od roku 1967 museli desiatky historických stavieb uvoľniť cestu spojnici do budovaného sídliska Petržalka. Spolu s nimi bol zbúraný aj mestský pivovar z roku 1780, neologická synagóga v maurskom štýle z roku 1893 od architekta Dezsa Milcha, konzervatórium, či knižnica. Nový asymetrický oceľový Most SNP 430,8 metra, zavesený na jednom pylóne vysokom 84,6 metra, sa stal druhým svojho typu na svete. Architekt Jozef Lacko a jeho spolupracovníci sa však na otvorení mosta v roku 1972 nemohli zúčastniť pre nesúhlas s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy. V roku 2001 bol most v ankete zaradený medzi stavby storočia a v roku 2018 medzi chránené pamiatky.

167. grafika
3–farebná risografia
44 × 31 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 24. 12. 2019 (aj v knihe Stratená Bratislava)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.