Najvzdialenejším okrskom Petržalky sú Lúky. Vznikli na pasienkoch a v okolí štrkových jazier Malý Draždiak a Veľký Draždiak. Z okrajovej časti sa malo stať futuristické srdce Petržalky. Architekti naplánovali vybudovanie rýchlodráhy na magnetický pohon, okolo ktorej malo vzniknúť nové moderné centrum. Život sa mal odohrávať priamo v mestskej časti tak, aby sa nestala len nocľahárňou, ale doslova centrom. Plán zlyhal na dopravnom riešení. Projekt sa niekoľkokrát prerábal, po Nežnej revolúcii bol zjednodušený na rýchlovlak sčasti zapustený do terénu, ale ani toto konvenčnejšie riešenie sa nepodarilo zrealizovať. Po zastavených prácach zostala na konci Lúk kostra vozňového depa. Odstránili ju len nedávno. Vytýčená trasa rýchlovlaku sa medzičasom premenila na obľúbené vychádzkové miesto. Vďaka tomu, že na území platila stavebná uzávera, vznikol pozdĺž Chorvátskeho ramena dlhý lúčny pás. Pre socialistický režim bolo prioritou postaviť čo najviac bytových jednotiek, až potom bola na rade vybavenosť. Z ekonomických dôvodov nebolo možné meniť panelové systémy, architekti tak skúšali experimentovať aspoň s umeleckou výzdobou. Na bočných fasádach domov vznikli monumentálne maľby. Originálne riešene priniesli sochári Juraj Sapara a Ján Vančo, ktorí v roku 1983 odlievali panely priamo v továrni a na mieste ich dofarbovali. Takzvanými ars-panelmi chceli vdýchnuť život hranatým panelákom. Ich štyri maľby na Ľubovnianskej ulici neprežili vlnu zatepľovania po zmene režimu, podobne ako iné monumentálne maľby. Monotónnosť šedi nahradila náhoda pastelových omietok.

307. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023 (aj v knihe Panelové sídliská Bratislavy)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.