Petržalka nemala byť sídliskom v tradičnom ponímaní. Mal to byť sektor s nadmestskými funkciami. S takýmito ambíciami začala v roku 1973 výstavba najväčšieho sídliska v Československu pre zhruba 150 tisíc ľudí. Zámer rozšíriť Bratislavu na druhý breh Dunaja mal korene už v Rakúsko-Uhorskej monarchii a prvej Československej republike. Socialistický režim si predsavzal, že nová štvrť bude nielen najväčšia, ale najprogresívnejšia. Urbanistická súťaž bola vypísaná v roku 1967, v reformných časoch Pražskej jari. Projekty poslalo vyše osemdesiat tímov z celého sveta, vrátane západných krajín. Porota ocenila päť návrhov, vrátane japonského, amerického a rakúskeho. Ich riešenia sa stali podkladom pre vypracovanie finálnej dokumentácie v bratislavskom Stavoprojekte u architektov Stanislava Talaša a Jozefa Chovanca. Situáciu zmenila invázia vojsk Varšavskej zmluvy. Reformné snahy boli potlačené, čo prinieslo ekonomické a technické obmedzenia aj pre architektov. Plán postaviť v Petržalke bohatú škálu domov bol zredukovaný na niekoľko variantov toho istého typu BA-NKS.

75. grafika
4–farebná risografia
31 x 44 cm
papier Pur Coton Absinthe, 120 g/m²
vydané 12. 3. 2018
predajný náklad 50 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.