Bratislavskej lokalite Patrónka dala názov továreň na muníciu z roku 1870, ktorá sa mohla stať jediným pamiatkovo chráneným priemyselným areálom v meste, navyše vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja. Ministerstvo kultúry v roku 2009 vyhlásilo 15 objektov bývalej Patrónky za národné kultúrne pamiatky, minister kultúry však v roku 2013 rozhodnutie zrušil. Vedenie samosprávneho kraja už niekoľko rokov uvažuje nad adaptáciou areálu na nové funkcie. Niektoré objekty využíva Domov sociálnych služieb Rosa, ktorý v nich má výučbové priestory, dielne, či jazdiareň. Továreň založil v roku 1870 viedenský podnikateľ Georg Roth na mieste šiesteho z deviatich mlynov, ktoré vznikali v povodí Vydrice od 13. storočia. Rothova fabrika mala už koncom 19. storočia devätnásť budov, autorstvo viacerých z nich pripisujú staviteľom Feiglerovcom. V roku 1914 počas prvej svetovej vojny vyrábali v Patrónke milión nábojov denne. So zvýšeným dopytom sa rozšírila aj továreň, v tom čase už mala vlastnú elektráreň a pribudli zemné sklady na pušný prach a skúšobné strelnice. Po roku 1928 odkúpila továreň československá Zbrojovka Brno. V roku 1934 bol závod definitívne presťahovaný do Považskej Bystrice a výroba v Bratislave skončila. V roku 1937 kúpil vyprázdnené budovy Zemský spolok pre pečlivosť o zmrzačelých pre potreby Ústavu pre telesne chybných. Ortopedickú prax tu vykonával aj známy lekár Karol Koch, ktorý bol predsedom spolku. Počas Slovenského štátu vytvorili v bývalej Patrónke koncentračné stredisko, z ktorého v roku 1942 deportovali 7 800 Židov na smrť do Osvienčimu. V roku 1945 zničilo niektoré objekty bombardovanie, no ústav sa do priestorov vrátil. Postupne obnovil a zmenil stavby pre svoje potreby. Niektoré objekty továrne považovali za nepotrebné alebo prekážajúce križovatke, a tak ich zbúrali.

186. grafika
3–farebná risografia
31 × 44 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 24. 12. 2019 (aj v knihe Stratená Bratislava)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.