Železnice boli nástrojom industrializácie Bratislavy. Niektoré továrenské vlečky fungujú nepretržite takmer 150 rokov, väčšina prirodzene zaniká s vývojom priemyslu. Nevyužívané koľajnice zarastajú trávou a splývajú s asfaltom. Stali sa z nich akési pavučiny minulosti v živote mesta. Prekážky v novej zástavbe. Továrenské dráhy v Bratislave vychádzali prevažne z nákladných staníc Nivy (pôvodne Nové Mesto), Filiálka, Petržalka a zo Zimného prístavu. Prvými napojenými areálmi boli továreň na výbušniny Dynamit Nobel, rafinéria Apollo a Uhorská cvernová továreň. Neobvyklým úkazom bolo križovanie vlakov a električiek pri budove konskej železnice na Krížnej ulici. A zaujímavým technickým riešením bola Rohlederova koľajnica pri stanici Filiálka, položená v malom oblúku do Siemens-Schuckertových závodov. V roku 1973 bola vybudovaná Ústredná nákladná stanica v Prievoze, prepojená s kontajnerovým prekladiskom pri Dunaji. Najväčšie vlečkové systémy vznikli v areáli Dynamit Nobel, rafinérii Slovnaft, Novom prístave, gumárenskom Matadore (bývalej Smaltovni) a Bratislavských automobilových závodoch. Čas ukáže, ktoré fragmenty koľajníc sa stanú doplnkom novej výstavby, alebo ktoré prejdú do zbierok múzeí podobne ako šesťmetrový kus Rohlederovej koľajnice.

189. grafika
3–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 24. 12. 2019 (aj v knihe Stratená Bratislava)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.