Železnice boli nástrojom industrializácie Bratislavy. Niektoré továrenské vlečky fungujú nepretržite takmer 150 rokov, väčšina prirodzene zaniká s vývojom priemyslu. Nevyužívané koľajnice zarastajú trávou a splývajú s asfaltom. Stali sa z nich akési pavučiny minulosti v živote mesta. Prekážky v novej zástavbe. Mapa železníc Bratislavy sa pokúša zvečniť čo najviac továrenských vlečiek — prepája staré výkresy so spomienkami pamätníkov. Ide o pokračovanie projektu dizajnéra Ondreja Jóba, v ktorom vyšla ako prvá Mapa slovenských železníc. Z voľnočasového diela sa dostala až na steny rýchlikov. Vizuál celej série je inšpirovaný modernistickými mapami z 20. storočia. Najmä dve z nich navždy zmenili spôsob, akým znázorňujeme dopravné siete. Prvou bola mapa londýnskeho metra z roku 1931, odvodená zo schémy elektrických obvodov. Jej autorom bol kreslič technických dokumentov Harry Beck a nahradil ňou dovtedy verné zobrazenia tratí. Druhým míľnikom sa stala mapa newyorského metra z roku 1972 od talianskeho dizajnéra Massima Vignelliho.

Vydali: Čierne diery, o. z.
Dizajn: Ondrej Jób
Texty: Ivor Švihran, Martin Lipták
Konzultácie: Jozef Gulík, Radovan Bajer, Julia Itin, Mikuláš Bartal, Železnice Slovenskej republiky, Maroš Schmidt a členovia komunity Prešpurčina ešče nezgegla
Prvé vydanie: 2021