V údolí takzvanej Lamačskej brány na historickom vstupe do Bratislavy zo západu naplánovali v polovici 60. rokoch 20. storočia nové sídliská Dúbravka a Lamač. Z Lamača bola dokončená len časť západne od obce v symbióze s pôvodnou architektúrou. Jadro sídliska zostalo len na výkresoch, rovnako ako nemocnica Rázsochy, ktorej rozostavaný skelet odstránili až po tridsiatich rokoch. Sídlisko Lamač je napriek tomu kompaktné. Polkruhový tvar panelákov nadväzuje na obec Lamač aj na Malé Karpaty. Ulice majú vhodnú šírku, a tým zlepšujú pocit z rozvoľnenej výstavby modernizmu. Architekti nechceli umiestniť bytovky na svahy Malých Karpát, namiesto nich navrhli rodinné domy. Z pôvodných plánov vznikla len menšia časť na Stanekovej a Podhájskej ulici. Centrum sídliska je rovnako striedme, ako bola jeho urbanistická kompozícia. Hlavné námestie vypĺňa súbor verejných budov: škola, dva pavilóny obchodno-spoločenského centra od Vojtecha Vrtílka, či neskôr postavený miestny úrad a malý trh. Pre kultúru vzniklo kino s kapacitou 400 ľudí. Výtvarné umenie zastupuje fontána so sochou ženy od Jána Kulicha. V smere na Záhorskú Bystricu v blízkosti diaľnice je obchodný dom Lamač od architektov Stanislava Spáčila a Petra Černa. Je to betónový monument so skeletovou konštrukciou systému INTEGRO. Systém navrhli architekt Ivan Matušík a statik Pavel Čížek pre obchodné domy Prior a prvýkrát ho použili na tržnici na Trnavskom mýte. V Lamači ho architekti upravili pre väčšiu záťaž, keďže na strechu umiestnili parkovaciu plochu – bol to prvý obchodný dom v Bratislave primárne určený pre zákazníkov prichádzajúcich automobilom. Prevádzky uzavreli dovnútra ako do panelového kontajnera, podobne ako v nových nákupných centrách. V súčasnej konkurencii však využitie starého obchodného centra stráca na atraktivite.

309. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023 (aj v Panelové sídliská Bratislavy)
predajný náklad 100 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.