V roku 1944 sa k územiu hlavného mesta Bratislavy pripojili okolité obce, vrátane vinohradníckej Rače, a vznikla takzvaná veľká Bratislava. Medzi Račou, bývalým Račišdorfom, a bratislavským Novým Mestom bola postavená štvrť Krasňany, prvé rozsiahle sídlisko s využitím princípov moderného urbanizmu a prefabrikovaných dielov (zatiaľ len čiastočne). Zámerom urbanistov bolo vytvoriť „pásové mesto“ – riadkovú zástavbu, ktorá nadviaže na hlavný dopravný ťah a priemyselný areál Dynamit Nobel. Krasňany boli umiestnené na hranici ochranného pásma chemickej továrne. Autori si museli poradiť s bažinatým terénom, ktorý bol dovtedy považovaný za nevhodný na výstavbu. Realizácia prebehla v dvoch etapách. V prvej vzniklo štyridsaťdva nízkych, trojpodlažných domov typu T11. Neboli to paneláky v pravom slova zmysle, keďže boli sčasti postavené z prefabrikovaných dielov a sčasti murované. Navyše mali tradičné sedlové strechy. Ich konzervatívna forma a skromné vybavenie pripomenulo robotnícke kolónie, aké vznikli aj pre zamestnancov chemickej továrne (Dynamit Nobel – Závod mieru – Chemické závody Juraja Dimitrova – Istrochem). Druhá etapa, juhozápadne od Peknej cesty a na sever od Kadnárovej ulice, už predstavovala vyšší štandard sídliskového bývania – priestorovými kvalitami, občianskou vybavenosťou aj umením vo verejnom priestore. V presklených pavilónoch medzi bytovými domami boli otvorené obchodné prevádzky a reštaurácia. Fontána Kvet je dielom Tibora Bártfaya, ktorý vytvoril tiež Fontánu mieru na Hodžovom námestí, a podieľal sa na súsoší Klementa Gottwalda na Námestí slobody.

285. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023 (aj v knihe Panelové sídliská Bratislavy)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.