Rozširovanie mesta smerom na západ bolo dlho len v rovine plánov. V období prvej Československej republiky sa uvažovalo nad výstavbou záhradného mesta v blízkosti vtedy ešte samostatnej obce Karlova Ves. S výstavbou sa nikdy nezačalo. Na modernú štvrť sa mala zmeniť priamo obec Karlova Ves. Členitý terén údolia bol výzvou pre architektov. Zástavbu rozdelili na dve časti. Spoločensky zameranú časť Rovnice navrhli uprostred pôvodnej obce, bližšie k centru mesta. Vidiecke domy zbúrali a zachovali len kostol a dom kultúry. Panelové domy zmontovali z typov ZT a ZTB. Napriek tomu nepôsobia úplne monotónne. Nachádzajú sa v členitom teréne na terasových plochách, ktorými architekti premostili údolie s hlavnou cestou a električkovou traťou. Terénom sa inšpirovali aj autori umeleckých diel. Irina Kedrová vytvorila Kaskádovú fontánu. Na priesečníku Karloveského a Líščieho údolia vzniklo obchodné a administratívne centrum, poliklinika, pošta a miestny úrad. V plánoch bol aj letný amfiteáter a odvážna bola premena Karloveskej zátoky na centrum vodných športov. So sídliskom ju mala prepojiť sústava mostov. Utopický projekt sa však nikdy neuskutočnil. Modernistický sen o vyvýšených námestiach oslobodených od dopravy bol realizovaný na pešej zóne Jurigovho námestia s premostením do Líščieho údolia. Priamo na námestí stojí aj jeden z najlepších príkladov nadštandardných bytových domov. Mezonetový pavlačový dom od Jozefa Fabianka odolal tlaku štandardizovanej výstavby. Dodnes nestratil nič zo svojej brutalistickej krásy.

299. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023 (aj v knihe Panelové sídliská Bratislavy)
predajný náklad 100 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.