Istropolis bol najväčším kultúrnym dejiskom na Slovensku. Dom odborov, techniky a kultúry navrhla trojica architektov Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl na základe súťaže z roku 1956. Vypracovali viac návrhov a získali tri najvyššie ocenenia. Celý komplex bol dokončený za extrémne dlhých 25 rokov. Návrh tak museli viackrát zmeniť a zároveň sa menilo aj okolie. Z plánovaného parku napokon nič nebolo. Oproti vznikla nová tržnica. Trnavské mýto sa stalo dopravným uzlom. Mohutná budova je obložená kubánskym mramorom. Kreslá vyrobila na mieru talianska firma Destro aj so zabudovanou vzduchotechnikou v nožičkách. S kvalitou materiálov bol problém, a tak niektoré zháňali zo západu. Domáce umenie sa stalo pevnou súčasťou architektúry. Slnečné lúče prenikajú cez vitráž Milana Dobeša. Fontána je dielom Pavla Mikšíka. Dokonca aj vonkajší slnolam je originálnym prvkom. Ale úplne mimoriadny je počítačovo navrhnutý podhľad sály pre 1280 ľudí od sochára Jozefa Jankoviča, ktorý mal vtedy zakázané tvoriť na veľkých stavbách a autorstvo mu priznali až po roku 1989. Po Nežnej revolúcii nezvládli odborári údržbu kultúrneho dejiska. Predali ho novému majiteľovi a v súčasnosti prebieha spor o budúcu podobu Istropolisu.

94. grafika
3–farebná risografia
31 x 44 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 12. 9. 2018
predajný náklad 60 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.