Gumon — Daniela Olejníková
Obytný komplex Klingerka vzniká na pozemkoch, na ktorých stála pôvodne obytná kolónia továrne Klinger. Druhá etapa projektu je plánovaná na území, kde v rozpore so zákonom zbúrali chránenú pamiatku 100-ročného priemyselného areálu Gumon. V roku 2008 pamiatkari navrhovali zapísať do zoznamu kultúrneho dedičstva viacero objektov, ale prešla len ochrana najstaršej lisovne. Majitelia sa voči rozhodnutiu odvolali a cez víkend začali chránenú pamiatku búrať, argumentovali pritom podzemným znečistením a narušením statiky, hoci búracie povolenie mali len na päť drobnejších budov areálu. Ministerstvo kultúry pamiatkovú ochranu zničenej stavby následne zrušilo. Pod búraním boli podpísané spoločnosti Koruna Invest, Hotel Tatra a Internationale, blízke Ivanovi Lexovi. V roku 2017 pozemok odkúpil developer J&T Real Estate, ktorý získal stavebné povolenie na prvú etapu Klingerky v roku 2019. Čo presne bude stáť na mieste Gumonu, sa ešte nevie. História Gummonových závodov siahala do roku 1911, keď ich založil priemyselník Egon Bondy, syn zakladateľa podniku Kablo a jeho neskorší riaditeľ. Fabrika vyrábala najmä produkty z futuritu, gummonu, gumoidu. V roku 1918 získala licenciu na bakelit podľa patentov profesora Lea Backerlanda od Bakelit Gesellschaft Berlin. Na mnohých zachovaných výliskoch zo špeciálnej umelej hmoty dodnes nájdeme nápis Futurit. Areál sa rozširoval aj po druhej svetovej vojne na úkor továrne Herkules, ktorej zbúrané objekty nahradili nové výrobné haly a administratívna budova. Pamiatkari v roku 2008 navrhovali zapísať do chráneného zoznamu lisovňu bakelitu, nástrojáreň z roku 1928 a kotolňu. Po Gumonke však nezostalo takmer nič, len novšia, na pohľad bežná administratívna budova na Košickej ulici 6.
161. grafika
3–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 24. 12. 2019 (aj v knihe Stratená Bratislava)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.