Koniec reformnej Pražskej jari sa dotkol aj fungovania projektových ateliérov. Trojica Konček, Skoček, Titl opustila bratislavský Stavoprojekt a dokončenie sídliska Dúbravka prenechala mladému kolegovi Imrichovi Ehrenbergerovi. Pre Ehrenberga bola Dúbravka miestom, kde zrealizoval svoje najlepšie práce. Začínal spolu s Lordmi, ako trojicu architektov prezývali, na navrhovaní územného plánu Dúbravky. Projekt dokončil realizáciou Domu kultúry Dúbravka v roku 1986, ktorý sa zaradil medzi najvýznamnejšie spoločenské stavby v Bratislave. Spolu s poštou to bol nakoniec jediný fragment z plánovaného sídliskového centra. V Podvorniciach sa začal prejavovať tlak na rýchlejšiu výstavbu bytov a zhoršená ekonomická situácia. Pôvodné predstavy o novom centre Dúbravky boli veľkolepé. Mali ju tvoriť línie štíhlych vežiakov a terasovo stúpajúcich bytoviek, aké autori navrhovali ešte v polovici 60. rokov. Uprostred projektovania bol rozpočet zoškrtaný a dovolil postaviť len ústredný objekt kultúrneho domu. Aj ten mal vzniknúť skopírovaním iného projektu. Ehrenberg sa podarilo presadiť, že pôjde o nové autorské dielo. Centrum sídliska je nevšednou protiváhou k pôvodnej obci Dúbravka. Akoby sa doň preniesli krivky barokového kostola. Zatiaľ čo v Záluhách sa radové domy natiahli na dlhý čínsky múr, v Podvorniciach sa prehli do šošovkovitých mega námestí pri Saratovskej ulici, čo je vidno hlavne z vtáčej perspektívy. Napriek tlaku na masovú výstavbu sa Imrichovi Ehrenbergovi podarilo presadiť ešte jeden projekt — experimentálny pavlačový dom na nároží Saratovskej a Repašského ulice. Má mezonetové byty s veľkorysými balkónmi, terasami a obchodným parterom. Boli zrealizované len dva bloky z rozsiahlejšieho celku.

302. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Munken Lynx Rough, 170 g/m²
vydané 1. 1. 2023 (aj v knihe Panelové sídliská Bratislavy)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.