Dom umenia v Piešťanoch je najlepšie udržiavanou architektúrou svojho druhu na Slovensku a na podnet iniciovaný združením Čierne diery stane národnou kultúrnou pamiatkou. Dielo je navonok inšpirované západným štýlom — brutalizmom, ktorý získal názov z francúzskeho „béton brut“. V prípade Domu umenia bol číry betón ešte podčiarknutý odtlačkami dosiek. A bočné steny majú biely keramický obklad. Pre väčšinu ľudí pôsobia takéto stavby prísne, a preto im vždy radi vysvetlíme, čo sa nám na nich páči. Navyše, veľa z nich vzniklo so sociálnou náplňou. Architekt Ferdinand Milučký vyhral súťaž návrhov v roku 1958, keď mal 29 rokov. Neskôr sa však zadanie zmenilo a budovu presunuli bližšie k Váhu. Výstavba bola dokončená až v roku 1980, keď už dávno stálo Milučkého vrcholné dielo — bratislavské krematórium. Dom umenia Slovenskej filharmónie sa stal najväčším jednosálovým kinom na Slovensku so sedadlami pre 622 ľudí. Miesta na balkónoch neboli zamýšľané pre smotánku, ale pre hendikepovaných návštevníkov. V budove sa zabývala Lúčnica a bohatý kultúrny program je hlavnou zárukou, že cenná pamiatka doteraz neschátrala ako mnohé iné. Vlajkové sídlo si tu zriadil aj filmový festival Cinematik. Interiér je samostatným počinom. Milučký ho navrhol spolu so svojou manželkou, dizajnérkou Júliou Kunovskou. Všetky prvky boli vyrobené na mieru. Farebnosť odkazuje na československú vlajku (biela, modrá, červená), ale aj na ľudové motívy. Preto vonku prečnievajú trámy ako odkazy na strechy dreveníc. Pri výbere umenia však chcela dvojica osloviť radšej galandovcov.
198. grafika
4–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 26. 6. 2020
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.