Tu kotvia pamiatky. Bratislavský Zimný prístav z roku 1897 sa v budúcnosti stane miestom rozvoja a tým pádom aj otázok. Kedysi bol prepojený železnicou s okolitými továrňami, ktorých bolo hádam aj dvadsať. Väčšinu z nich nahradili nové biznis centrá, zatiaľ čo v Zimnom prístave zostáva zákonom chránených viacero pamiatok. Prístav koncom 19. storočia financovali najmä prepravné spoločnosti. Jeho význam stúpol so vznikom Československa, keď sa Bratislava centrom správy Slovenska a štát investoval do rozšírenia riečnej dopravy aj do lodeníc v Komárne. Zo Zimného prístavu sa stal jeden z najväčších v strednej Európe. Konali sa v ňom aj medzinárodné Dunajské veľtrhy. Na knižnej grafike Daniely Olejníkovej je funkcionalistický Dom lodníkov z roku 1940 od architekta Júliusa Lehockého. Pamiatkovo chránená je aj secesná prečerpávacia stanica odpadových vôd z roku 1904 od architekta Györgyho Kopeczeka, modernistický Sklad č. 7 z roku 1922 od firmy inžiniera Karla Skorkovského — a samozrejme remorkér Šturec z roku 1937, uložený na lodnom výťahu pri lodnej dielni.

175. grafika
3–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 24. 12. 2019 (aj v knihe Stratená Bratislava)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.