Cvernovka — opravená napekno ako hrad. Továreň na výrobu nití sa stane výkladnou skriňou novej štvrte. Záujem o ňu je snáď ponaučením, že zbúrať celé areály priemyselnej Bratislavy bolo chybou. Bratislavská Cvernovka z roku 1902 mala byť ochránená v rozsahu 4 objektov — ale ministerstvo kultúry v roku 2008 zapísalo medzi pamiatky len ikonickú pradiareň. Ako osamotený exponát bez silocentrály, ktorá nakoniec (našťastie) zostala zachovaná ako jej kľúčová súčasť. Hodnotu Cvernovky zvýšila komunita zhruba 30 ateliérov, ktoré v ošarpanom areáli pôvodne sídlili. Spolu s televíznymi kamerami boli svedkami nezákonného búrania v roku 2012, kedy zanikli cenné objekty farbiarne a kotolne. Keď prišiel ďalší investor, nadácia mu ponúkla plán na vytvorenie kultúrneho centra. Návrh však neprijal, a tak vznikla Nová Cvernovka v bývalej chemickej škole. V starej Cvernovke boli pre nové bývanie a kancelárie odstránené ostatné zostávajúce objekty. Pradiareň sa však pridala k nedávnym pozitívnejším príkladom v Bratislave, ktoré sa začali rekonštruovať, či už z donútenia zákonnej ochrany, alebo vďaka zlepšeniu povedomia a firemnej kultúry. Osamotené objekty Cvernovky, Jurkovičovej teplárne alebo pivovaru Stein sa stali pútačmi developerských projektov, obkolesené dobrou i zlou novou architektúrou.

170. grafika
3–farebná risografia
44 x 31 cm
papier Fedrigoni Freelife Vellum, 170 g/m²
vydané 24. 12. 2019 (aj v knihe Stratená Bratislava)
predajný náklad 200 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.