Astorka — Daniela Olejníková

Vyráža dych, ako môže byť táto pamiatka už roky len ruinou skrytou pod plagátmi a bilbordmi. Keď idete v Bratislave okolo Prezidentského paláca, ani by ste nespoznali, že v tejto budove na Suchom mýte vznikla v roku 1925 prvá veľká kaviareň/bar v meste, obľúbená u hercov aer spisovateľov. Navrhli ju vynikajúci architekti Weinwurm a Vécsei ako prvú stavbu v modernom, funkcionalistickom duchu v okolí. Časom v nej vzniklo divadlo. A dnes? Škoda reči. Grafiku Astorke vytvorila ilustrátorka Daniela Olejníková a vyšlo to naozaj nádherne. Do troch vrstiev sójových farieb Risomatu premietla osobnosti, ktoré kaviareň navštevovali. Umelci viedli v Astorke rušný život, veď posúďte sami. V roku 1926 z nej odvysielali prvý živý rozhlasový prenos na území Slovenska, bola to živá hudba cigánskeho primáša Jožka Pihíka. Nájsť by sme tu mohli ruského spisovateľa Iľju Erenburga. A medzi pravidelných štamgastov patrili tiež Janko Jesenský, Fraňo Kráľ, Jozef Gregor Tajovský, Milo Urban, Gejza Vámoš či Vladimír Roy. Emil Boleslav Lukáč tu viedol krúžok filatelistov, čo operný spevák Štefan Hoza okomentoval: „… na galérii predsedal týždennej schôdzi bratislavských filatelistov, ktorých boxy — zhodou okolností — susedili bezprostredne s boxami miestnych pouličných Venuší.“ Zaujímavý je aj príbeh básnika Paula Éluarda, ktorý navštívil Bratislavu v roku 1946. Literárny kritik Alexander Matuška naňho neskôr spomínal takto: „Bol spokojný s prijatím, ale naraz znetrpezlivel, voľačo mu začalo chýbať. Čo? Les tziganes. Éluard chcel počuť cigánsku hudbu; veľa totiž o nej počul… A tak sme ho zaviedli do Astorky.“

3–farebná risografia
31 x 44 cm
papier Conqueror Bamboo Natural White, 160 g/m²
vydané 6. 12. 2018
predajný náklad 95 ks
Grafika je vypredaná, dotlače nerobíme.

Updating…
  • Žiadne produkty v košíku.
Do NOT follow this link or you will be banned from the site!